Akouchman an souvan enprevizib, sitou si w ap fè premye pitit ou. Lè w konprann siy ki montre akouchman an ap kòmanse, etap li yo, ak opsyon ki disponib pou ou pou jere doulè ak lòt senaryo komen, ou ka santi w pi prepare e gen plis konfyans pandan w ap akeyi tibebe w la nan mond lan.
Table of contents
Pandan dat limit ou a ap pwoche
Pifò gwosès dire ant 37 ak 40 semèn – epi si dat akouchman w lan ap pwoche, ou pwobableman gen anpil kesyon. Ki premye siy akouchman yo? Kisa kontraksyon ye? Kisa santimèt dilatasyon vle di? E konbyen tan li pran pou l geri apre akouchman?
Eksperyans akouchman chak moun inik. Men, pran tan pou aprann sa ki tipik - menmsi se pa egzakteman eksperyans ou - ka toujou trè itil pou paran ki gen enkyetid.
Kontinye li pou w aprann sa w dwe atann pandan akouchman an epi sa k ap pase si bagay yo pa ale jan w te prevwa. Nou pral pataje tou kèk etap ou ka pran davans pou ede akouchman w lan pase san pwoblèm otank posib. Pi vit ou kòmanse prepare w, se pi bon!
Premye siy travay yo
Se evènman ou te ap tann depi plizyè mwa – nesans nouvo tibebe w la. Ou ka kòmanse remake ti siy fizik ki montre kò w ap prepare pou akouchman an pandan dat akouchman an ap pwoche.
Konprann premye siy akouchman sa yo enpòtan anpil, sitou pou paran ki fèk kòmanse akouche. Natirèlman, pa gen anyen ki sèten ak sentòm akouchman yo – gen kèk manman ki akouche plizyè èdtan apre premye siy akouchman yo, alòske gen lòt ki ka gen jou oswa semèn toujou.
Men kèk siy ki montre akouchman an gen anpil chans rive:
Eklèraj
Gen kèk fanm ansent ki santi tibebe a "tonbe" (desann pi ba nan basen yo) kèk semèn anvan akouchman an kòmanse. Si ou pa santi anyen, pa enkyete w - pafwa li difisil pou di ki lè tibebe a tonbe, epi pafwa tibebe a pa tonbe jiskaske akouchman an kòmanse.
Kounye a ke tèt tibebe w la ap peze sou blad pipi w la, ou ka santi anvi pipi pi souvan. Sepandan, paske tibebe w la deplase lwen poumon w yo, li ka yon ti jan pi fasil pou l reprann souf ou.
Spektak san
Yon ti tan anvan akouchman an, ou ka kòmanse wè yon ekoulman vajinal epè ki gen koulè wouj, mawon, oswa woz. Yo rele sa "ekoulman san", aparans ekoulman sa a se yon siy fò ke akouchman an pral rive.
Lè kòl matris ou kòmanse dilate pou prepare w pou akouchman an, larim epè ki bloke ouvèti kòl matris ou pandan gwosès la (bouchon larim nan) ap ekspilse dousman. Pandan kòl matris ou ap kontinye ouvri, ti veso sangen nan zòn sa a ka pete – sa ki lakòz san melanje ak larim nan, sa ki lakòz san koule.
San koule ka soti nan yon sèl gwo moso oswa plizyè ti moso. Gen kèk fanm ansent ki pa janm remake san koule yo a, epi gen lòt ki pa genyen l ditou jiskaske akouchman an rive.
Anvi fè nich
Li ka parèt dwòl, men anpil manman ansent santi yon gwo anvi yo rele ensten nidifikasyon jis anvan akouchman an kòmanse. Fanm ansent ki fè nidifikasyon yo gen yon gwo anvi pou netwaye, òganize epi prepare kay yo pou tibebe a rive.
Karakterize pa yon eksplozyon enèji toudenkou, nidifikasyon ka gen ladan tout bagay, soti nan netwayaj pwofon kay la rive nan òganize klozèt ak mete chanm tibebe a an plas. Anpil paran ansent fè pwovizyon tou sou bagay pou tibebe tankou kouchèt, sèvyèt mouye, ak rad pandan tan sa a.
Rezon byolojik ki fè nidifikasyon yo poko byen konprann, men chèchè yo kwè se yon adaptasyon evolisyonè pou prepare pou pitit nou yo epi pwoteje yo. Chanjman ormonal yo pwobableman jwe yon wòl nan nidifikasyon tou.
Kontraksyon
Youn nan siy ki pi fasil pou rekonèt lè yon akouchman kòmanse se kontraksyon, sere ak detant ritmik misk matris ou yo ki finalman ede pouse tibebe a nan kanal akouchman ou. Souvan, kontraksyon yo santi tankou gwo kranp règ oswa presyon nan do ou.
Men, èske w ap vrèman gen kontraksyon, oubyen èske se jis yon fo alam? Anpil fanm ansent fè eksperyans kontraksyon Braxton Hicks, ke yo rele tou fo travay. Kontraksyon Braxton Hicks yo santi menm jan ak kontraksyon travay reyèl yo, men yo iregilye e enprevizib. Epitou, yo pa ogmante ni nan frekans ni nan entansite avèk tan.
Kontraksyon travay reyèl yo rive nan entèval regilye (tankou chak 5-10 minit), epi yo vin pi long epi pi entans avèk tan.Nan kòmansman akouchman an, kontraksyon yo anjeneral dire anviwon 30-45 segonn. Okòmansman, yo ka varye ant anviwon 20 minit, men apre sa yo kòmanse rive pi souvan. Deplase oswa chanje pozisyon pa gen anpil chans pou soulaje malèz ou pandan kontraksyon sa yo.
Doulè nan do
Doulè nan do se yon bagay komen pandan fen gwosès la akòz matris ou k ap grandi, pran pwa, ak chanjman nan pwèstans ou. Ormòn ki prepare ligaman basen ou yo pou akouchman kapab tou fè basen an enstab, sa ki ka lakòz doulè nan do.
Yon doulè ki pèsiste e ki pa twò fò nan do w kapab yon siy akouchman ki twò bonè – sitou lè l konbine avèk lòt siy tankou san k ap koule oswa dlo k ap pete (gade anba a). Kalite doulè nan do sa a anjeneral koze pa tèt tibebe a k ap peze sou do w epi li ka pèsiste pandan ak ant kontraksyon yo.
Kraze dlo
Pandan premye etap akouchman an, ou ka fè eksperyans yon ti koule toudenkou oswa yon flit likid amniotik (likid dlo ki antoure epi pwoteje fetis ou a andedan sak amniotik la pandan gwosès la). Okòmansman, li ka difisil pou fè diferans ant likid amniotik (ki pal epi ki pa gen odè an jeneral) ak pipi.
Si dlo pete, li enpòtan pou kontakte founisè swen medikal ou touswit. Si likid amniotik ou a klè, sa se yon bon siy. Men, si likid la chanje koulè oswa li gen yon move odè, ou ka gen yon enfeksyon oswa lòt konplikasyon gwosès ki mande atansyon medikal imedya.
Ankò, li pa toujou fasil pou di ki lè akouchman an vrèman kòmanse. Gen kèk fanm ansent ki pral gen kontraksyon ki pi kout, ki pi fèb, epi ki pi ra oswa lòt siy akouchman ki kòmanse byen bonè. Toujou tcheke avèk founisè medikal ou a pou asire w.
Etap travay yo
Travay ak akouchman an divize an twa etap prensipal: 1) premye etap travay la, 2) pouse ak akouchman, epi 3) plasenta a soti. Ou dwe pase nan tout twa faz travay la pou yon akouchman an sekirite epi an sante.
Etap 1: Travay bonè ak aktif
Pandan premye etap akouchman an, kòl matris ou dilate soti nan 0 a 6 santimèt avèk kontraksyon ki pa twò grav pou rive nan kontraksyon modere.
Pandan akouchman aktif la, kòl matris ou dilate soti nan 6 a 10 santimèt ak kontraksyon ki pi fò, ki pi entans e ki pi pre youn ak lòt.
Admisyon lopital anjeneral rive pandan etap sa a.
Etap 2: Pouse ak akouchman
Nan moman sa a, kòl matris ou a byen dilate (10 santimèt).
Ou pral santi yon anvi pou pouse. Gen kèk manman ki eseye diferan pozisyon pouse, tankou chita, akoupi, ak ajenou.
Yo ka mande w pou ralanti oswa pou w sispann pouse pafwa.
Mande yon glas pou wè tèt tibebe w la ap gonfle ka yon gwo motivasyon.
Akouchman an ka dire kèk minit oswa kèk èdtan.
Etap 3: Akouchman plasenta a
Plasenta a fèt 5-30 minit apre tibebe a fèt.
Souvan, kontraksyon lejè ede retire plasenta a.
Yo ka ba ou medikaman IV pou ankouraje plis kontraksyon epi diminye senyen.
Founisè medikal ou a ap egzamine plasenta a pou asire li konplè epi an sante. Nenpòt fragman ki rete nan matris ou ka lakòz emoraji apre akouchman oswa lòt konplikasyon.
[atik_medya(3385)]
Entèvansyon komen pandan travay ak akouchman
Kò w fèt pou akouche yon tibebe natirèlman, men pafwa lanati ak medsin gen lòt plan. Akouchman an pa fasil, epi se responsablite founisè swen medikal ou a pou l ede w ak tibebe w la simonte l san danje.
Gen yon kantite entèvansyon ki ka ede akouchman w lan pase pi byen. Gen kèk nan entèvansyon sa yo ki ka sove lavi nan sèten sitiyasyon.
Soulajman doulè
Li nòmal pou ou santi ou enkyete konsènan doulè pandan akouchman, sitou si ou te tande deskripsyon doulè grav oswa douloure.Kenbe nan tèt ou ke chak fanm gen yon papòt doulè ak yon tolerans doulè diferan – epi gen kèk fanm ki dekri doulè a kòm yon doulè ou ka jere.
Erezman, gen anpil opsyon pou ede soulaje doulè ou pandan akouchman an:
Masaj dou, pran yon douch oswa yon beny tyèd, oswa itilize teknik respirasyon ak relaksasyon se fason natirèl pou diminye doulè.
Mache oswa chanje pozisyon ou chita oswa kouche kapab ede tou.
Medikaman IV, tankou opyat, ka itilize pou soulaje doulè pandan premye akouchman an, men yo ka afekte kapasite tibebe w la pou l respire si yo bay yo twò pre akouchman an.
Yo souvan rekòmande anestezi epidural pou akouchman sezaryèn ki te planifye.
Anestezi jeneral nesesè nan ka konplikasyon ki mande yon akouchman sezaryèn an ijans.
Siveyans
Yon fwa ou rive lopital la, founisè medikal ou a ap siveye tibebe w la deprè atravè siveyans kè fetis la kontinyèl oswa tanzantan. Founisè w la ap fè egzamen kòl matris tou pou swiv dilatasyon w lan (dilatasyon 1 santimèt, dilatasyon 2 santimèt, elatriye) jiskaske ou pare pou akouche.
Endiksyon oswa ogmantasyon
Endiksyon travay la kòmanse travay ou lè li poko kòmanse natirèlman, alòske ogmantasyon travay la akselere epi ranfòse travay ki pa ap pwogrese jan li ta dwe.
Pa egzanp, founisè swen sante w la ka fè yon amnyotomi (kase dlo w) si li pa fèt natirèlman nan yon sèten tan. Ou kapab tou bay medikaman tankou Pitocin nan venn pou ranfòse kontraksyon yo epi fè akouchman an avanse pi vit.
Akouchman asistans
Si akouchman an toujou pa ap pwogrese – oubyen si founisè medikal ou a enkyete pou byennèt tibebe a pandan akouchman an – li ka itilize yon pensèt pou kenbe epi gide tèt tibebe a oubyen li ka itilize yon vakyòm pou retire tibebe a dousman.
Oswa, founisè medikal ou a ka rekòmande yon akouchman an ijans oswa yon akouchman sezaryèn planifye, yon pwosedi chirijikal ki fè tibebe a akouche atravè ensizyon nan vant ou oswa nan matris ou.
Kisa pou atann emosyonèlman ak fizikman
Ou pral pwobableman santi yon seri emosyon pandan akouchman an, tankou enkyetid, eksitasyon, laperèz, ak eyfori. Chanjman ormonal pandan akouchman an ka entansifye sansiblite emosyonèl ou, sa ki ka mennen nan kriz kriye ak chanjman imè. Kidonk, pa pran twòp prekosyon - li nòmal pou w santi w byen ak byen pandan peryòd sa a, menm apre tibebe a fin fèt.
Ou pral pwobableman andire anpil bagay fizikman pandan akouchman an tou, tankou gwo kranp, presyon, ak anvi pouse. Ou ka santi tranbleman, frison, ak vomisman tou lè w ap travay.
Pou kèk moun, travay la ak akouchman an fini nan kèk èdtan. Pou lòt moun, yon travay long ak difisil ka teste limit andirans emosyonèl ak fizik yo – e se la ekip sipò w la antre an jwèt.
Ekip sipò ou a
Souvan, sa pran tout yon vilaj pou fè yon tibebe! Objektif yon ekip sipò se kreye yon eksperyans akouchman ki an sekirite epi pozitif, pou ba ou sipò ak ankourajman depi nan kòmansman jiska lafen.
Ekip sipò ou a anjeneral gen ladan l:
Patnè akouchman ou (mari oswa madanm, patnè, manm fanmi, oswa zanmi pwòch) oswa doula
Enfimyè ak lòt anplwaye ki responsab akouchman
Obstetrisyen ou oswa fanmsaj ou
Yon ekip swen pedyatrik pou tibebe w la, sitou si nenpòt konplikasyon rive
Rechèch montre ke fanm ki resevwa sipò kontinyèl pou akouchman gen mwens chans pou yo itilize medikaman pou doulè oswa pou yo akouche pa seksyon sezaryèn, sa ki pwouve ke ekip sipò yo ka vrèman fè yon diferans.
[atik_medya(3384)]
Apre tibebe w la rive
Moman ou t ap tann depi plizyè mwa a finalman rive, epi tibebe w la fèt. Kounye a, kisa pou w fè?
Si ou akouche tibebe w la san konplikasyon, ou ta dwe kapab pase premye èdtan an oswa konsa apre akouchman an ak tibebe ki fèk fèt la. Premye echanj manyen, son, ak kontak zye ant manman an ak tibebe a se yon pati entegral nan pwosesis koneksyonan.Obstetrisyen ou oswa fanmsaj ou ap pran plizyè mezi tou pou asire tibebe a an sante epi pou kòmanse pwosesis gerizon an.
Kontak po-a-po imedya
Si posib, obstetrisyen ou oswa fanmsaj ou a ap mete tibebe a sou pwatrin ou toutouni apre akouchman an. Kontak po-a-po sa a nan premye moman lavi tibebe a ede regle tanperati kò li, batman kè li ak respirasyon li epi li kòmanse bati lyen ki genyen ant ou touswit.
Evalyasyon tibebe
Ekip swen pedyatrik ou a pral mezire pwa ak longè tibebe a epi detèmine nòt Apgar li – yon tès rapid yo fè sou tibebe ki fèk fèt yon ti tan apre nesans pou evalye kondisyon fizik yo ak premye adaptasyon yo nan lavi deyò matris la.
Swen apre akouchman
Si ou te gen yon akouchman difisil, ou ka bezwen masaj matris ou pou diminye senyen apre akouchman an. Ou ka bezwen pwen tou si ou te chire pandan akouchman an oubyen si ou te fè yon epizyotomi, yon ensizyon chirijikal ki fèt nan perineum nan (zòn ki ant ouvèti vajen an ak anus la) pandan akouchman an pou elaji ouvèti vajen an.
Retade kranponaj kòd lonbrit la
Selon règleman lopital la, ekip swen pedyatrik ou a ka retade klozaj san kòd lonbrit tibebe w la pou ogmante kantite san ki rich an eleman nitritif ki delivre bay tibebe ki fèk fèt la. Fè sa diminye risk pou tibebe w la fè anemi tou.
Premye tantativ pou bay tete
Li rekòmande anpil pou w eseye bay tete touswit apre akouchman an – idealman nan premye èdtan an. Premye gout lèt tete sa yo, ke yo rele kolostrum, rich an eleman nitritif ak antikò ki ofri pwoteksyon ak nouriti esansyèl pou tibebe ki fèk fèt ou a.
Lòt konsèy pou paran ki ansent yo
Pa gen okenn fason pou konnen egzakteman ki jan akouchman w ap ye, men gen bagay ou ka fè davans pou ede travay la ak akouchman an dewoule san pwoblèm otank posib.
Poze kesyon. Ou se pi bon defansè pwòp tèt ou.
Fè yon plan akouchman pou ou santi ou prepare, men tou rete fleksib. Malgre tout bon entansyon ou yo, sitiyasyon ou yo ka chanje.
Prepare yon valiz lopital davans, pou ou ka pare pou ale nenpòt ki lè.
Konnen ki moun pou w rele lè w panse w ap akouche. Prepare yon lis nimewo telefòn, ki gen ladan obstetrisyen w oswa fanmsaj ou ansanm ak nenpòt manm fanmi ou ta renmen genyen avè w.
Repoze w epi rete byen idrate pandan premye etap travay la pou konsève enèji w pou akouchman an.
Apiye sou sistèm sipò ou. Akouchman ka fè pè, kit se premye tibebe w la oswa senkyèm lan. Sistèm sipò w la la pou motive w epi kenbe w rilaks e kalm.
Menm paran ki pi prepare yo souvan pè epi yo gen kè sote konsènan akouchman an. Aksepte sa ou pa konnen an epi konsantre sou rezilta final la – finalman kenbe tibebe ki fèk fèt la nan bra ou.