Vaksen yo ofri yon pwoteksyon pwouve kont maladi grav nan anfans — epi trankilite lespri pou paran yo. Lè w ap vaksine pitit ou a, ou pa sèlman pwoteje sante li, men ou ede pwoteje kominote w la tou. Avèk sipò plizyè dizèn ane rechèch epi pedyat yo fè yo konfyans, vaksen yo se yon fason ki an sekirite epi efikas pou kenbe timoun yo an sante. Nou la pou ba w enfòmasyon klè ak fyab pou w ka pran desizyon an konfyans pou fanmi w.
Kijan yo fonksyone: Vaksen sa yo itilize yon fòm febli, oubyen "atenue," nan mikwòb vivan an (viris oubyen bakteri) ki lakòz yon maladi. Mikwòb febli sa a pa lakòz maladi grav lakay moun ki an sante, men li ase fò pou anseye sistèm iminitè w la kijan pou l konbat viris reyèl la. Lè sa a, kò w la devlope yon repons pwoteksyon solid ki dire lontan.
Pou kisa yo ye e ki moun y ap pwoteje:
Lawoujòl, oreyon, ak ribeyòl (MMR): Pwoteje kont lawoujòl, oreyon, ak ribeyòl. Tipikman yo bay li bay timoun yo (premye dòz la anviwon 12-15 mwa, dezyèm dòz la anviwon 4-6 an). Yo rekòmande l tou pou granmoun ki fèt an 1957 oswa apre san prèv iminite, ak sèten granmoun ki gen gwo risk (pa egzanp, pèsonèl swen sante, vwayajè entènasyonal).
Varisèl (Varisèl): Pwoteje kont varisèl. Yo bay timoun yo (premye dòz la anviwon 12-18 mwa, dezyèm dòz la anviwon 4-6 an).
Rotavirus (RV): Pwoteje kont rotavirus, ki lakòz dyare ak vomisman grav. Yo bay tibebe yo nan yon seri dòz apati laj 2 mwa.
Kijan yo fonksyone: Vaksen sa yo itilize yon vèsyon "touye" nan mikwòb la. Mikwòb la konplètman inaktive (anjeneral avèk chalè oswa pwodui chimik) kidonk li pa ka lakòz maladi. Sepandan, sistèm iminitè w la toujou ka rekonèt pati nan mikwòb mouri a, ki aprann bati pwoteksyon kont li.
Pou kisa yo ye e ki moun y ap pwoteje:
Polyo (IPV): Pwoteje kont polyo. Yo bay timoun yo nan yon seri dòz apati laj 2 mwa anviwon.
Epatit A (EpA): Pwoteje kont Epatit A, yon enfeksyon nan fwa. Yo bay timoun yo nan yon seri de dòz kòmanse apati laj 12 mwa.
Kijan yo fonksyone: Olye pou yo itilize tout mikwòb la, vaksen sa yo sèlman itilize pati espesifik ladan l, tankou yon pwoteyin, yon sik, oswa yon moso nan kouch ekstèn li. "Sou-inite" sa yo sifi pou deklanche yon repons iminitè ki fò. Engredyan sa yo enpòtan pou fè vaksen yo an sekirite epi efikas.
Pou kisa yo ye e ki moun y ap pwoteje:
Pnemokoksik (PCV): Pwoteje kont maladi nemokoksik, ki ka lakòz enfeksyon zòrèy, nemoni, ak menenjit. Yo bay timoun yo nan yon seri dòz apati laj 2 mwa anviwon.
Haemophilus influenzae tip b (Hib): Pwoteje kont Haemophilus influenzae tip b, ki ka lakòz enfeksyon grav tankou menenjit ak nemoni. Yo bay timoun yo nan yon seri dòz apati laj anviwon 2 mwa.
Epatit B (HepB): Pwoteje kont epatit B, yon enfeksyon nan fwa. Yo bay li bay timoun yo depi yo fèt, avèk lòt dòz ozalantou 2 ak 6 mwa. Disponib tou pou granmoun.
Viris Papiloma Imen (HPV): Pwoteje kont Viris Papiloma Imen, ki ka lakòz sèten kansè. Rekòmande pou timoun ak adolesan, tipikman kòmanse nan laj 9-10 an.
Menengokoksik (MenACWY, MenB): Pwoteje kont maladi menengokoksik, yon enfeksyon bakteri grav ki ka lakòz menenjit. Li rekòmande pou adolesan, ak dòz alantou 11-12 an ak yon rapèl a 16 an. Yo rekòmande tou vaksen kont menenjit B.
Kijan yo fonksyone: Gen kèk bakteri ki lakòz maladi lè yo pwodui toksin danjere (pwazon) nan kò a. Vaksen toksoyid yo itilize yon fòm febli nan toksin sa yo, yo rele yon "toksoyid". Toksyoyid sa a anseye sistèm iminitè w la pou konbat toksin yo, pa bakteri a li menm. Kidonk, si w ekspoze a bakteri reyèl yo, kò w la ka netralize toksin yo anvan yo fè w malad.
Pou kisa yo ye e ki moun y ap pwoteje:
Tetanòs, Difteri, ak Koklich (Pertussis): Pwoteje kont tetanos, difteri, ak koklich.
DTaP: Yo bay timoun yo nan yon seri dòz apati laj anviwon 2 mwa.
Tdap: Yon dòz rapèl yo rekòmande pou adolesan (anviwon 11-12 an) ak granmoun.
Kijan yo fonksyone: Sa a se yon kalite vaksen ki pi resan. Olye pou yo entwodui yon pati nan mikwòb la, vaksen ARNm yo bay selil ou yo enstriksyon (tankou yon plan) pou yo fè yon moso pwoteyin ki pa danjere apati viris la. Sistèm iminitè kò ou a rekonèt moso pwoteyin sa a kòm yon bagay etranje epi li bati yon repons iminitè, ki gen ladan l pwodui antikò. Yon fwa enstriksyon yo delivre, kò ou a debarase li de ARNm nan.
Pou kisa yo ye e ki moun y ap pwoteje:
COVID-19: Pwoteje kont COVID-19. Disponib pou timoun ak granmoun.
Kijan yo fonksyone: Vaksen sa yo itilize yon vèsyon modifye nan yon viris ki pa danjere ("vektè a") pou bay selil ou yo enstriksyon jenetik enpòtan. Enstriksyon sa yo di selil ou yo pou yo fè yon pwoteyin ki jwenn sou sifas viris ou vle pwoteje kont li a. Sistèm iminitè ou a rekonèt pwoteyin sa a epi li bati yon repons pwoteksyon. Vektè viral yo itilize a pa ka lakòz maladi nan moun. Pou kisa yo la e ki moun yo pwoteje:
COVID-19: Disponib pou timoun ak granmoun.
Se pa tout vaksen ki fonksyone menm jan
Konprann kijan vaksen yo fonksyone ak ki moun yo pwoteje ka ede ou santi ou gen plis konfyans konsènan yo pou granmoun ak timoun. Vaksen yo pwoteje kont anpil maladi grav, epi yo fè sa nan kèk fason prensipal, tou depann de kalite vaksen an.
Men sa yo se prensipal kalite vaksen yo, kijan yo fonksyone, ak ki maladi yo pwoteje kont, eksplike tou senpleman:
Enfòmasyon sou vaksen, mit ak plis ankò
Sekirite vaksen an se pi gwo priyorite nan kominote medikal la. Anvan yo apwouve nenpòt vaksen, syantis ak doktè ap fè plizyè ane tès atantif sou li, epi yon fwa yo apwouve l, yo kontwole sekirite li san rete. Papòt sekirite pou vaksen yo pi wo pase papòt pou medikaman tradisyonèl yo paske, pa definisyon, yo administre yo bay moun ki pa gen maladi.
Efè segondè grav ki soti nan vaksen yo ra anpil, men efè segondè minè, tankou yon bra ki fè mal oswa yon ti lafyèv, yo komen epi yo montre sistèm iminitè pitit ou a ap devlope pwoteksyon. Kominote medikal la pran efè segondè vaksen yo trè seryezman avèk Sistèm Rapò Evènman Negatif Vaksen an ki disponib pou founisè swen sante yo ka kataloge nenpòt efè segondè ki pa nòmal, iritasyon minè. Aprann plis sou sa ou dwe atann.
Yo administre plizyè santèn milyon dòz vaksen Ozetazini e dosye sekirite a ekselan.
Se vre — timoun yo resevwa plis vaksen kounye a pase nan tan lontan. Se paske syans medikal la devlope vaksen ki an sekirite epi ki efikas pou anpeche maladi ki te konn lakòz konplikasyon grav, entène lopital, e menm lanmò. Maladi tankou menenjit, nemoni, ak sepsis kounye a mwens komen gras a nouvo vaksen tankou vaksen kont pnemokoksik, menengokoksik, ak Haemophilus influenzae tip b (Hib), ki te entwodui apre anpil nan nou te timoun. Kalandriye aktyèl la baze sou plizyè dizèn ane rechèch pou asire timoun yo pwoteje nan laj kote yo pi an risk.
Engredyan vaksen yo prezan nan kantite ki piti anpil, ki an sekirite, souvan mwens pase sa kò w pwodui natirèlman oswa rankontre nan lavi chak jou. Move enfòmasyon sou engredyan yo, tankou mèki pa egzanp, ka fè pè. Konsansis syantifik la klè: tras engredyan sa yo nan vaksen yo an sekirite epi nesesè pou fè vaksen yo fonksyone byen. Danje potansyèl ki soti nan tras engredyan sa yo pi piti anpil pase danje pwouve maladi yo anpeche yo, men nou konprann ke sa konplike desizyon pou paran yo.
Ti kantite antijèn yo (pati nan mikwòb la ki deklanche yon repons iminitè) ki nan vaksen yo pi piti anpil pase sa yon timoun rankontre natirèlman.
Bay plizyè vaksen an menm tan ede pwoteje timoun yo kont maladi lè yo gen plis chans pou yo tonbe malad, epi lè li an sekirite pou yo bay piki yo. Bay yo ansanm oswa separeman pa chanje konbyen fwa timoun yo gen efè segondè. Epitou, vaksen ki konbine plizyè pwoteksyon yo teste ansanm pou asire yo toujou mache byen epi yo pa lakòz plis efè segondè.
Se yon panse komen e konpreyansib, men se yon ti jan tankou di, "nou pa bezwen senti sekirite ankò paske aksidan machin yo mwens komen." Sekirite a soti nan mezi pwoteksyon an. Rezon ki fè maladi sa yo ra se akòz vaksen yo. Si nou sispann vaksinen, maladi sa yo ka retounen byen vit. Nou te wè sa rive ak epidemi lawoujòl nan kominote ki gen to vaksinasyon ki ba.
Pa egzanp, an 2025, Etazini te fè eksperyans pi gwo epidemi lawoujòl li nan plis pase 30 ane, ak plis pase 760 ka nan Texas sèlman ak 1,700 ka nan tout peyi a. Prèske 96% nan moun ki te afekte yo pa t resevwa ase vaksen, sa ki te lakòz plis pase 200 entène lopital—ki gen ladan youn sou senk timoun ki poko gen senk an.
Byenke yon mòd vi ki an sante enpòtan, li pa ka pwoteje nèt kont maladi trè kontajye ak danjere tankou lawoujòl oswa polyo. Vaksen yo antrene sistèm iminitè w pou l rekonèt epi konbat viris ak bakteri espesifik ki ka lakòz maladi grav, yon bagay remèd natirèl pa ka repwodui. Done istorik sou lanmò timoun anvan vaksen yo montre aklè ke yon sistèm iminitè solid poukont li pa t ase pou anpeche maladi toupatou ak lanmò akòz maladi sa yo.
Sa a se youn nan kesyon paran yo poze pi souvan. Repons kout la se non — vaksen pa lakòz otis. Lide a te kòmanse an 1998 avèk yon ti etid ki te enplike sèlman 12 timoun ki te sijere yon lyen ant vaksen MMR (lawoujòl, oreyon, ribeyòl) la ak otis. Etid sa a te pwouve pita ke li te fo, jounal medikal la te retire li, epi otè a te pèdi lisans medikal li. Depi lè sa a, chèchè toupatou nan mond lan te byen egzamine kesyon sa a. Gwo etid ki te swiv plizyè santèn milye, e menm plizyè milyon timoun, montre menm rezilta a, ke pa gen okenn koneksyon ant vaksen ak otis.
Nan Denmark, yon etid ki te fèt sou plis pase 650,000 timoun pa jwenn okenn diferans nan pousantaj otis ant timoun ki te pran vaksen an ak timoun ki pa t pran vaksen an (Hviid et al., Ann Intern Med, 2019).
Yon revizyon sou etid ki enplike plis pase 1.2 milyon timoun pa jwenn okenn lyen tou (Taylor et al., Vaksen, 2014).
Tou dènyèman, an 2025, yon nouvo etid danwa ki te fèt sou 1.2 milyon timoun te egzamine 50 rezilta sante diferan — tankou otis — epi ankò yon fwa pa jwenn okenn ogmantasyon risk ki soti nan vaksen yo oswa engredyan vaksen yo (Statens Serum Institut, Ann Intern Med, 2025).
Kounye a nou konnen otis kòmanse byen bonè nan devlopman sèvo a, souvan anvan menm yon tibebe fèt. Jenetik jwe wòl ki pi enpòtan an. Souvan yo dyagnostike otis nan menm moman timoun yo pran sèten vaksen. Moman sa a, ansanm ak move enfòmasyon, nouri mit la. Vaksen yo an sekirite, efikas, epi se youn nan pi bon fason nou genyen pou pwoteje timoun yo.